Confiteor... Mea Culpa...

Autor: Peter Straka | 8.3.2018 o 9:55 | Karma článku: 1,80 | Prečítané:  265x

Keď je teraz Slovensko na rázcestí, keď sa ľudia rozhodujú, ktorým smerom sa vybrať ďalej, chcel by som ponúknuť krátku úvahu o skutočnom stave vecí na Slovensku, tak ako to vidím ja.  

Ako bolo kdesi povedané, že to ako sme sa dozvedeli o smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si zapamätáme a dokonca si budeme pamätať, čo sme vtedy robili, u mňa je to tak. Bol som v práci – učím ako lektor – a jeden z dospelých študentov mi povedal, potom ako si pozrel správy na mobile: “Máme tu vraždu – Ján Kuciak“. Aj keď je to už pár dní, mám v sebe stále ten zvláštny pocit, ako keď som sa o tom dozvedel.

Stala sa strašná vec – boli zavraždení dvaja mladí ľudia, bol zavraždený investigatívny žurnalista a jeho snúbenica. Odvtedy sa už toho o tom popísalo a povedalo veľmi veľa. Zatiaľ to vyzerá tak, že motívom vraždy bolo to, že nemlčal, ale tak ako vedel, bojoval proti hroznému zločinu korupcie.

Zomreli dvala mladí ľudia...

Ja sa však pýtam: „Koľko je mŕtvych?“

Korupcia tu predsa nezabila prvý raz! Na Slovensku sú tisíce mŕtvych duší a sŕdc práve kvôli korupcii.

Nebudem teraz rozoberať vládu Róberta Fica, ktorá tu korupčné prostredie len živí. Nechcem písať ani o množstve inštitúcií, kde sa korupcia odohrala a stále odohráva.

Ja totiž neverím v korupčný systém!

Systém nie je korupčný, inštitúcie nie sú korupčné! Korupciu vždy živia jednotliví ľudia a vždy to tak aj zostane. Áno, je tu tlak, je tu okolie, je tu príležitosť – pokušenie, sú tu výhody, sú tu vyhrážky, je tu smrť. Toto, ani nič iné však nemení nič na veci, že človek je tvor slobodný – má dar rozumu a slobodnej vôle.  Človek – každý človek – má právo a aj povinnosť tieto dary využívať a si ich formovať.  Každý má teda možnosť a povinnosť sa postaviť zlu. Toľko sme sa už napočúvali a toľko bolo popísané o tom ako tu máme aj politikov s dobrým svedomím (myslím tu teraz hlavne na vládnu koalíciu), ako tu máme statočných ľudí, ktorí vyjdú do ulíc, ako tu máme čestných policajtov (a dokonca vraj väčšinu) a že si naozaj mnohí len chcú dobre plniť svoju prácu.

Moja otázka znie: „Ako my tu na Slovensku vlastne definujeme svedomie, česť, statočnosť...?“ Skôr sa mi vidí, že tieto hodnoty ani len nepoznáme. Stali sme sa pomalými, priemernými – až podpriemernými, diletantskými, lenivými a zbabelými.

Keď teraz tak oslavujeme novinára, ktorý napriek strachu zbabelo neutíchol, ale hrdinsky pokračoval v boji s veternými mlynmi, je na čase, pospytovať si vlastné svedomie a tiež si položiť otázku - koho to teda považujeme za hrdinu, statočného či čestného človeka. Ide nám predsa ešte stále o hodnoty. Nie je teda hrdinom, statočným a čestným človekom ten, kto vie priniesť za svoje ideály obetu? Ján nám ukázal, že obetu priniesol. A čo ja? Aj ja som statočný a čestný človek, ktorý má právo kritizovať druhých, odvolávať sa na inštitúcie a zvaľovať všetko na systém?

Kde je môj ideál?  A kde moja obeta?

Ak verím v lepšiu spoločnosť, v svetlú budúcnosť pre naše deti, ak vôbec verím v dobro, potom mám povinnosť obety prinášať aj ja. Po Jánovi  a Martine takúto obetu nikto nežiadal, ani na to nemáme právo, no oni ju napriek tomu priniesli. Zrejme to nečakali, ale svojimi postojmi sa pravdepodobne aj na takúto cestu obety slobodne vybrali. Po nás sa taktiež nežiada najväčšia obeta – položiť vlastný život. Aspoň nie naraz. Po kúskoch, v rozhodnutiach každého dňa, v odpore voči zlu v akejkoľvek podobe, v rozhodnom NIE korupcii, klientelizmu, podvodu a klamstvu – tu sa od nás obeta očakáva!

Možno, že prídeš na smiech, možno o prácu, možno bude na teba vyvíjaný obrovský tlak, možno prídeš o nejakú výhodu, no to je cena pravdy a slobody. A možno sa od nás očakáva len to, aby sme dvihli zadok a vyšli do ulíc povedať o svojom ideály, o túžbe na lepší zajtrajšok a vyjadriť jasné NIE zločinom proti ľudskej dôstojnosti, lebo všetky spomenuté zlá tým sú.

Keď som si čítal výber z blogov Jána Kuciaka uverejnenom na portáli denniku N (https://dennikn.sk/1048543/vyber-z-blogov-jana-kuciaka-pisal-aj-o-vrazde-ernesta-valka-a-o-tom-preco-treba-ist-po-gorile-do-ulic/), zaujala ma tam najmä časť o tom ako nestratiť svoj ideál. Ján píše: „Na Facebooku vznikla výzva na protest proti súčasným štandardom fungovania štátu a jeho ekonomických nuáns. Nazvime to, ako chceme, či už protestom proti gorilám, presluhujúcim politikom, či nízkym platom. Podstata je inde – premeniť rezignáciu na aktivitu a nezáujem na iniciatívu. Viem, že v piatok v Bratislave na SNP maximálne tak vymrzneme. Viem, že nás nebudú davy. Ale je to jediná cesta, ako si plniť občiansku povinnosť a nevzdávať sa ideálov. Nečakať rezignovane na to, kým sa to tu skončí a ako to dopadne.“

Našou nečinnosťou sme spôsobili úpadok tejto spoločnosti. Našim tichom, keď sme mali kričať alebo aspoň šepkať, sme dopustili takú skazu akú tu máme dnes. Ba čo viac! Dopustili sme to, že ešte aj po vražde tých, ktorých pokladáme za statočných, sa ľutujeme a nechávame naďalej klamať! A nechceme ani vidieť, nie to ešte uznať naše dielo skazy!

Nie je tomu dlho čo som čítal tento blog na portáli postoj.sk - https://blog.postoj.sk/30857/papez-frantisek-korupcia-je-ruhanie-na-slovensku-aj-tradicia Myslím, že rozhodne stojí za prečítanie.

Ak sa bavíme o korupcii, myslím, že je tiež na mieste spomenúť fakt, že v roku 2008 vo Vatikáne vyhlásili sedem nových smrteľných hriechov: “ Nových sedem smrteľných hriechov tvorí podľa Vatikánu znečisťovanie životného prostredia, genetická modifikácia potravín, pokusy na ľuďoch, sociálna nespravodlivosť, ožobračovanie ľudí, hromadenie nemravného bohatstva a distribúcia drog vrátane ich užívania.“ (napr. na https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/223463-vatikan-rozsiril-zoznam-smrtelnych-hriechov/)

Koľko je tu teda tých, ktorí sú duchovne mŕtvy?

Pápež František nedávno (na homílii na Popolcovú stredu) povedal: „ Ak ovocím viery je láska – ako matka Tereza často zvykla hovoriť- potom ovocím nedôvery je apatia a rezignácia. Nedôvera, apatia, rezignácia: toto sú démoni, ktorí otupujú a paralyzujú dušu veriacich ľudí.“

Veriaci tu nemusia byť nevyhnutne kresťania. Môžu to byť aj ľudia dobrej vôle, tí ktorí chcú dobro. Ako by sa pápež vyjadril o nás na Slovensku. Naším tichým súhlasom s korupciou sme nechali našu krajinu premeniť na pustatinu nedôvery, apatie a rezignácie!

Stačí chvíľu čakať v čakárni u lekára, stačí chcieť začať čestne podnikať, stačí si pozrieť niektoré prejavy politikov a vieme, že to tak je.

Nechcem ale sústreďovať všetku pozornosť na minulosť.

Chcem skôr upriamiť pozornosť na budúcnosť. to sa ale nedá bez ohliadnutia sa späť či precitnutia sa v prítomnosti.

Keď tieto posledné dni rekapitulujeme, keď precitáme, keď nás vražda Jána a Martiny núti zamyslieť sa nad stavom nielen tejto krajiny, tejto „vlády“, ale aj nad stavom našich individuálnych svedomí a ideálov, mali by sme začať tým, že to čo sme dopustili alebo priamo spôsobili najprv oľutujeme.

Myslím, že treba konečne prerušiť slovenskú národnú tradíciu o tom, že čo sa premlčí, to je odpustené. Takto to v živote kde vládne pravda a skutočná sloboda totiž nefunguje.

To čo som urobil aj musím vyjadriť, musím sa očistiť a priniesť obetu. Musím vykonať pokánie – čiže obrátenie. Len tak môžem nanovo povstať a postaviť sa vedľa toho druhého. Žiadne falošné milosrdenstvo neexistuje. Žiadame morálnu obnovu spoločnosti. Spoločnosť – to som predsa ja. Ja teda potrebujem morálnu obnovu a následne ju potrebuje celá naša krajina.

Niekedy však ani ospravedlnenie nestačí, treba sa podriadiť spravodlivosti a prijať zaslúžený trest. To je tiež forma obety. Každý má na nový začiatok právo.

Obávam sa ale, že mnohí ho ani nevedia alebo už nechcú prijať...

Je rok 2018, rok našej historickej „osmičky“. Nesmieme premárniť šancu na nový začiatok, osobný aj celospoločenský. Slovensko, naša krajina, si ho už konečne zaslúži.

Tak teda: „ Mea Culpa...“ a „Confiteor...“ a „Do ulíc! Vzdať hold Jánovi, jeho práci a obete a samozrejme tejto krajine!“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kováčik je naozaj špeciálny prokurátor. Ako chráni mocných? (píše Marián Leško)

Ako sa špeciálny prokurátor Dušan Kováčik rozhodol trestať Vasiľa Špirka.

ŽENA

Vojvodkyňa Kate porodila druhého syna

Do britskej kráľovskej rodiny pribudol ďalší člen.


Už ste čítali?